Krása v priebehu storočí

Už akosi zo zvyku stále posudzujeme ľudí – zväčša neznámych – podľa toho, či sú pekní alebo nie. Odhliadnuc od toho, že takéto rozlišovanie je veľmi povrchné, kto môže povedať, čo je skutočná krása? Odkedy je ľudstvo ľudstvom, za krásne sa považovalo vždy čosi iné. Už v staroveku ženy používali rôzne prírodné materiály a farbivá, čo by sme mohli prirovnať k dnešným líčidlám a rúžom. V stredoveku bolo v móde vysoké čelo, takže ženy si boli schopné aj holiť hlavu, len aby sa prispôsobili novým trendom. Kúpanie bolo považované za čosi hriešne a škodlivé, takže bez rôznych voňaviek by sa ľudia asi len ťažko obišli. Bežné boli aj vši a blchy. Prirodzene, bolo treba nejako sa proti nim brániť. Ak nepomáhali bylinné vrecúška, ktoré mali za úlohu svojím pachom odpudzovať parazity, na scénu museli prísť rafinovanejšie nástroje.

V baroku, kedy aj muži s obľubou nosili parochne, bolo zvykom nosiť pri sebe menšie paličky a pri neznesiteľnom svrbení ich jednoducho použiť. To všetko sa medzi šľachtou považovalo za normálne a boli schopní povýšiť naozaj bizarné veci na úroveň módy. V renesancii bolo zas v obľube nosiť ako doplnky malé mŕtve vypchaté zvieratká, ako to môžeme vidieť na niekoľkých maľbách. V devätnástom storočí by sme mohli vidieť dámy v neustálom tieni slnečníkov, keďže biela, neopálená koža sa považovala za krásnu. Bola znakom urodzeného pôvodu, keďže niekto, kto bol v lete celý opálený musel ťažko pracovať na poli. Len tí bohatší mali tú výsadu, že mohli po celé dni ostať chránení pred slnkom. Opálená pokožka sa za ideál krásy začal považovať až v dvadsiatom storočí.

Veľkú zásluhu má na tom Marylin Monroe. A iste si všetci pamätáme to tenké obočie, ktoré bolo hitom pred pár rokmi. Dnes sa takmer každý snaží schudnúť alebo podstúpiť plastické operácie, aby mohol vyzerať ako tá verzia seba, o ktorej si myslí, že je krásna. Mali by sme však zostať sami sebou. Ako vidíme, v priebehu storočí sa za krásu označovalo vždy niečo iné a ľudia boli ochotní pre to spraviť naozaj bizarné ústupky. Aj tak platí, že každému sa páči čosi iné, preto by sme nemali drasticky meniť svoje telo, ale prijať sa takí, akí sme. Určite na svete existuje niekto, kto by si o vás pomyslel, že ste krásni, aj keby ste si to práve vy nemysleli.